Nádherná záhrada po nej zostala

Inscenácia Nádherná záhrada po nej zostala je inšpirovaná životom českej barónky Sidónie Nádhernej z Borutína (1885 – 1950), ktorej meno sa spája s osudom zámku a zámockej záhrady vo Vrchotových Janoviciach. Jej tiež metaforou devalvácie stáročia budovaných hodnôt, ktorú strednej Európe priniesla politická a spoločenská zmena po druhej svetovej vojne.

Inscenácia Nádherná záhrada po nej zostala zachytáva posledné roky života Sidónie Nádhernej a pracuje s historickými materiálmi, publikáciami a bohatou korešpondenciou barónky Nádhernej, ktorá sa po druhej svetovej vojne a po smrti všetkých najbližších rodinných príslušníkov sama zúfalo pokúšala o záchranu rodinného majetku – zámku aj záhrady vo Vrchotových Janoviciach, vedomá si ich historickej, pamiatkovej a spoločenskej hodnoty tak dôležitej pre budúce generácie.

Tento zápas dokumentuje najmä korešpondencia s historikom umenia a pracovníkom Štátneho pamiatkového úradu Václavom Wagnerom, ktorá vyšla v publikácii Zahrada po ní zůstala aneb Konec střední Evropy – Dopisy Václavu Wagnerovi 1942–1949 v souvislostech válečné a poválečné historie kraje a je zásadná a vzácna práve tým, že zaznamenáva kritické názory a postoje samotnej Sidónie k spoločenským a politickým zmenám počas a po druhej svetovej vojne.

Dopĺňajú ju záznamy z jej denníkov, osobná korešpondencia a literárna tvorba dvoch významných umelcov, s ktorými mala Sidónia počas života blízke vzťahy – poézia Rainera Maria Rilkeho a Karla Krausa.

Inscenácia cez príbeh Sidónie Nádhernej mapuje tie najtragickejšie udalosti 20. storočia, zaznamenáva však aj ducha doby, dielo a svetonázory osobností osudovo spojených so Sidóniou Nádhernou. Je príbehom šľachty ducha zničenej malosťou a lúzou, ktorá sa vynorila a chopila moci po páde starej Európy.

Metafora súčasného vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu a k pamäti na Slovensku

Inscenácia je parafrázou súčasného vzťahu našej spoločnosti ku kultúrnym a historickým hodnotám, k pamiatkam, k dedičstvu a k pamäti. Boj o záchranu zámku a záhrady chceme pripodobniť k súčasnému zápasu o záchranu pamiatok a kultúry na Slovensku. Inscenáciu plánujeme uvádzať nielen v divadelných priestoroch, ale najmä v site specific priestoroch – v zdevastovaných a nevyužívaných kaštieľoch, v zámkoch, v industriálnych pamiatkach či v kultúrnych domov na Slovensku, ktoré dlhodobo chátrajú a ktorých ďalšie možné zmysluplné využívanie naráža na byrokratické obmedzenia, zlyhania samospráv, finančné podvody či korupciu. Cez konkrétne príklady chceme aj takýmto spôsobom poukazovať nato ako zlyháva systémová podpora a obnova historických a industriálnych pamiatok a kultúrnych priestorov na Slovensku, čo má za následok zvyšovanie tzv. pamiatkového dlhu a ľahostajnosti verejnosti k tejto téme.