Swing Heil!

Libreto: Michal Ditte, Iveta Ditte Jurčová
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Výtvarný koncept: Iveta Ditte Jurčová, Katarína Caková
Dramaturgia: Marek Godovič
Hudba: Ivan Acher
Sound dizajn: Milan Slama, Lukáš Kubičina
Light dizajn: Michal Ditte
Pohybová spolupráca: Tom Rychetský, Denisa Musilová
Výroba objektov a bábok: Katarína Caková
Výroba mechanického objektu: Peter Kvitkovský
Projektový manažment: Monika Škojcová, Michal Ditte, Ľudmila Kvitkovská

Trailer a videozáznam: Milo Fabian

Účinkujú: Ela Lehotská, Denisa Musilová, Tom Rychetský, Filip Jekkel

Divadlo Pôtoň a Horácké divadlo JIhalava
Iveta Ditte Jurčová – Michal Ditte: Swing Heil!

Koprodukčný medzinárodný projekt Divadla Pôtoň a Horáckého divadla Jihlava zaostruje pozornosť na subkultúru vyznavačov jazzu a swingu, ktorá stála v období druhej svetovej vojny v opozite voči totalitnému nacistickému režimu.

 

Nina

Anna Jirsíková, verejnosti známa pod umeleckým menom Nina, bola výnimočnou osobnosťou, umelkyňou, tanečnicou, choreografkou a kostýmovou výtvarníčkou.

Narodila sa 6. februára 1910 v učiteľskej rodine. V čase jej detstva  sa rodina presťahovala z Prahy na Šumavu, kde jej otec dostal  riaditeľské miesto na reálnom gymnáziu v Sušici.  Po jeho náhlej smrti v roku 1920 sa rodina sťahuje naspäť do Prahy. Matka veľmi  skoro vytušila Ninin záujem o pohyb a tanec a rozhodla sa ju v tom podporovať. Nina navštevovala  tanečnú školu Jelizavety Nikolskej. Keď mala Nina 16 rokov, nastúpila na svoje prvé angažmán v karlínskom divadle Varieté. Začiatkom roku 1927 ju požiadal o ruku ruský emigrant  Eli Risa Magometov- Gurskij, ale manželstvo trvalo krátko a v roku 1930 sa s ním Nina rozviedla. Nina prijala ďalšie pracovné ponuky – miesto sólistky v Divadle Rokoko, neskôr v kabarete Lucerna pod choreografickým vedením Joe Jenčíka. Spolu s Jenčíkom prešla do umelecky zaujímavejšieho Osvobozeného divadla, kde účinkovala v predstaveniach Voskovca a Wericha. Tam sa dostala aj k práci kostýmovej výtvarničky. Túto skúsenosť naplno využila v spolupráci s režisérom E. F. Burianom v jeho D 34, kam v roku 1935 prestúpila. V tom období, nič pre Ninu nebolo dôležitejšie ako divadlo a úzka spolupráca s Burianom.

Déčko patrilo k najvýznamnejším a najprogresívnejším divadlám. Bolo to divadlo, ktoré hľadalo nové formy a inscenačné postupy. Roky 1940 – 41 boli poznačené nacistickou okupáciou. Postoje E. F. Buriana a jeho divadla boli veľmi odvážne. Hrali sa rozprávky, ľudové hry a pantomímy. Nina Jirsíková napísala libreto „Pohádka o tanci“. Nina naštudovala choreograficky, kostýmovo i tanečne (predstavila sa v úlohe Katana) balet o kráľovstve, v ktorom je zakázané tancovať. Tvorcom sa podarilo predpovedať opatrenia, ktoré sa v tom čase chystali na najvyšších miestach okupačného aparátu – zákaz tanca. Dňa 12. 3. 1941 vtrhlo do Burianovho divadla gestapo a zatklo riaditeľa i autorku libreta. Nina Jirsíková bola transportovaná do koncentračného tábora v Ravensbrűcku. Stala sa tak zrejme jedinou českou umelkyňou, ktorá bola uväznená kvôli tancu. V ženskom koncentračnom tábore Ravensbrűck bola Nina do konca vojny a strávila tam svoje najlepšie umelecké roky. Nina neprestala tvoriť ani v lágri. Tancovala, kreslila, naštudovala Máchov Máj s dvadsaťštyri členným voicebandom väzenkýň. Verše dostávali väzenkyne prepašované v chlebe.

Po oslobodení sa Nina vrátila  do Prahy , kde pôsobila v opere  Divadla 5. mája. Po pripojení divadla k Národnému divadlu sa stala choreografkou Národného divadla. Zomrela v Prahe  23. novembra 1978.

Zdroje:

Libuše Hronková a kolektív: Nina Jirsíková vzpomínky tanečnice, Národní muzeum, 2013
Petr Koura: Swingaři a potápky v protektorátní noci, Academia, 2016
Blanka Jedličková:  Ženy na rozcestí, Academia, 2016
Osudové ženy, Český rozhlas, premiéra 30. 11. 2018

Ďakujeme Českému rozhlasu za poskytnutie nahrávky rozhovoru s Ninou Jirsíkovou.

 

Anna

Anna Goldsteiner (rodená Stűbenvoll) sa narodila 17. júna 1899  vo Viedni.  Detstvo prežila v sirotinci, neskôr bývala v rodinách, v ktorých pomáhala. So svojím manželom Johannom mala štyroch synov Hansa (1924), Franza (1925), Rudolfa (1927) a Ernsta (1928), rodina žila v malom mestečku Pulkau.  Počas druhej svetovej vojny Annin manžel  Johann pracoval pri Hamburgu v továrni na výrobu torpéd, tak na výchovu synov bola sama.  Synovia svoju matku zbožňovali. Anna Goldsteiner sa nikdy nezačlenila do miestnej komunity. Ako rodená Viedenčanka si potrpela na módne doplnky, ktoré boli nepatričné jej spoločenskému postaveniu. Bola proti anexii Rakúska Nemeckom, ku ktorému došlo v prvej polovici roku 1938.  Viac ako rok bol jej byt útočiskom pre mladých vyznavačov swingu a jazzu, medzi ktorých patril aj jej pätnásťročný syn Ernst. Poznávacími znameniami skupiny bola červená šatka okolo krku, čierny dáždnik a dlhé dozadu sčesané vlasy nazývané „Schlurfschnitt”.

V lete 1943 išla navštíviť manžela do Eckernfördu, zistila, že Hamburg už bombardujú spojenci. Túto správu priniesla aj do Pulkau,  ale jeho obyvatelia jej nechceli veriť, považovali to za klamstvo. Toto jej svedectvo ju ešte viac odlúčilo od  obyvateľov mestečka.

V decembri 1943 bola Anna zatknutá gestapom na základe udania zo strany obyvateľov Pulkau spolu so svojim synom Ernstom a ďalšími členmi skupiny Večne verní Rakúsku. Boli obvinení z ničenia vládnych propagandistických plagátov, prípravy bombových útokov a plánovanie odstránenia nacistického starostu mesta Pulkau.  Ernsta a ostatných mládežníkov súd oslobodil.

17. apríla 1944 Annu odsúdil 5. senát Krajinského súdu pod vedením Dr. Albrechta vo Viedni na trest smrti. Obžalovaná bola z velezrady, zo zločinu rozkladu obrannej sily, za vytvorenie ilegálnej odbojovej organizácie, za plánovanie atentátu na starostu mesta Pulkau a za navádzanie mladistvých k trestnej činnosti. 18. júla 1944 bola Anna Goldsteiner demonštratívne popravená na nádvorí Krajinského súdu vo Vedni sťatím hlavy. Jej telo uložili do masového hrobu takzvanej „Skupiny 40″.

V kronike mestečka z roku 1944 nie je tento brutálny čin zaznamenaný, nájdeme v ňom iba zápis o tom, že horela kaplnka. Dodnes sa o Anne v jej meste nerozpráva.

Zdroje:
Petr Koura: Swingaři a potápky v protektorátní noci, Academia, 2016
Wolfgang Beyer,  Monica Ladurner:  Und nie gewesen, 2011, www.diepresse.com

Veľké poďakovanie patrí Rudolfovi Goldsteinerovi, vnukovi Anny Goldsteiner, ktorý sa niekoľko rokov intenzívne venuje výskumnej činnosti venovanej svojej starej mame.

Ďakujeme Eve Kempnej, ktorá sprostredkovala a pretlmočila tvorcom rozhovory s Rudolfom Godsteinerom.

Na stránke sa pracuje.

Na stránke sa pracuje.

Recenzie a odborné mediálne ohlasy

• Přehlídka Divadelního dokumentu – Esence 2021, Jihlava (Česká republika)
• Festival Bez Hranic / Bez Granic 2021, Cieszyn (Poľsko)
• Nová dráma / New drama 2021, Bratislava (Slovensko)

• Nominácia na Cenu Grand Prix festivalu Nová dráma / New drama 2021
• Zvláštna poroty festivalu Nová dráma / New drama 2021 za autorské, tematicky rozvrstvené a divácky podnetné spracovanie historických osudov žien