(Online premiéra: december 2021, Premiéra: 7.6.2022, Divadlo Pôtoň, Bátovce)

Industriálne-eko oratórium.
Nový projekt čerpá z príbehu obce Horné Opatovce, ktorá po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom čelila ekologickej katastrofe a v roku 1969 bola uznesením vlády Československej socialistickej republiky zlikvidovaná a vymazaná z mapy.
Tvorcovia inscenácie Terra Apathy nadväzujú projektom na dramaturgickú líniu dokumentárneho divadla v ktorej sa venujú zabudnutým alebo tabuizovaným témam. Medzi významné projekty tejto línie patria: Terra Granus (2008) – likvidácia obce Mochovce kvôli výstavbe jadrovej elektrárne, Tajomstvo domu Skuteckých (2009) – história vily Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici, Nežná (2009) – dvadsiate výročie Nežnej revolúcie, Psota (2012) – chudoba na Slovensku. Inscenáciám v línii dokumentárneho divadla predchádza výskum v daných lokalitách a tvorcovia po zdrojových materiáloch pátrajú v dostupných archívnych materiáloch. Dôležitou súčasťou výskumu je aj oral history s pamätníkmi udalostí, ktorí tvorcom poskytujú cenné a intímne výpovede.
Horné Opatovce boli jednou z najstarších obcí svätokrížskej kotliny. Prvá písomná zmienka sa viaže k založeniu kláštora v Hronskom Beňadiku. Terra Apathy (Zem Opáta) bola súčasťou majetku kláštora darovaného uhorským kráľom Belom I. a slúžila ako oblasť pre ťažbu dreva a lov. V roku 1950 sa začalo s výstavbou závodu obrovských rozmerov, v ktorom bola naplánovaná výroba hliníka – strategickej suroviny pre československý priemysel. Obec pre výstavbu závodu uvoľnila najúrodnejšiu pôdu zo svojho katastra. Od roku 1953, kedy bola spustená výroba, dopadalo na obec viac než 500 kilogramov koncentrovaných exhalátov ročne. Ako prvé zahynuli včely, neskôr ostatný hmyz. V roku 1954 sa z paše nevrátil hospodársky dobytok. Od roku 1955 vyschýnajú v obci všetky ovocné stromy a v horách nad obcou všetky ihličnaté stromy. Obyvatelia majú časté zlomeniny končatín, deťom vypadávajú zuby a vlasy, okná na domoch sú matné – všetko v dôsledku zvýšenej koncentrácie fluóru v ovzduší. Fluór spôsobuje rednutie kostí a ako jediný chemický prvok rozpúšťa sklo. Život v obci sa po roku 1953 radikálne zmenil. Na jednej strane stúpala životná úroveň jej obyvateľov, na strane druhej nebolo možné chovať žiaden dobytok, takmer nič dopestovať a dopady na zdravie obyvateľov boli katastrofálne. Zástupcovia obce sa sústavne sťažovali, ale žiadna štruktúra vtedajšej vládnej moci nevedela problém vyriešiť. V roku 1960 vláda ČSSR prijala uznesenie o likvidácii obce. K tej však došlo až v roku 1969 a aj po tomto roku zostali žiť v obci 3 rodiny, ktoré si nenašli náhradné ubytovanie alebo z Opatoviec odmietli odísť.
Pre tvorivý tím je príbeh obce Horné Opatovce parafrázou našej civilizácie, ktorá sa za zvyšovaním svojho komfortu ženie cez likvidáciu svojho životného priestoru.

Námet: Michal Ditte
Libreto: Iveta Ditte Jurčová – Ela Lehotská
Dramaturgická spolupráca: Peter Pavlac, Michal Ditte
Hudba: Michal Paľko
Výtvarný koncept: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková, Iveta Ditte Jurčová
Realizácia výtvarného konceptu: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková
Pohybová spolupráca: Renáta Ptačin
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Účinkuje: Ela Lehotská

Na stránke sa pracuje.

Na stránke sa pracuje.

  • Zámocké hry Zvolenské 2022 (Zvolen, Slovensko)
  • Hviezdne noci Bytča 2022 (Bytča, Slovensko)
  • Hidepark Nitra (Nitra, Slovensko)
  • Na stránke sa pracuje
IMG_9143

Michal Ditte, autor námetu a výskumu témy

Dramatik, dramaturg a projektový manažér. Absolvent  Divadelnej fakulty VŠMU Bratislava v odbore divadelná dramaturgia. V roku 2000 spoluzakladal nezávislé Divadlo Pôtoň, v ktorom je od roku 2003 na pozícii dramaturg. Po roku 2006 pracoval aj ako redaktor časopisu Javisko a ako projektový manažér festivalu Scénická žatva v Martine. Externe spolupracoval s viacerými kultúrnymi organizáciami na pozícii lektor vzdelávacích aktivít, najmä v oblasti kreatívneho písania a kultúrneho manažmentu. Od roku 2011 je riaditeľom Divadla Pôtoň a koordinátorom siete nezávislej kultúry na Slovensku – Anténa. V roku 2013 sa stal členom redakčnej rady časopisov Javisko a Kultúrny kyslík!.

Michal Ditte je autorom viacerých divadelných hier, ktoré boli okrem domovského Divadla Pôtoň uvedené v Slovenskom komornom divadle, Slovenskom národnom divadle, Bábkovom divadle Žilina a Bábkovom divadle na Rázcestí. Okrem divadelnej tvorby sa venuje aj tvorbe pre rozhlas a televíziu.

Iveta Ditte Jurčová, autorka libreta a režisérka

Absolventka Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave, odbor Divadelná réžia. Je zakladateľkou, umeleckou šéfkou a režisérkou Divadla Pôtoň v Bátovciach. V svojej tvorbe sa zameriava predovšetkým na súčasné spoločenské témy. Meno režisérky Ivety Ditte Jurčovej je úzko späté najmä s režijnou tvorbou v Divadle Pôtoň v Bátovciach. Ide o špecifický typ divadla, ktoré programovo sídli na slovenskom vidieku a zameriava sa na tvorbu inscenácií, ktoré vychádzajú z terénneho výskumu, s dominujúcou pálčivou spoločenskou tematikou (národná identita, sociálna stratifikácia). Spoločné inscenácie v tandeme s Michalom Ditte, ktoré vždy tvorili gros repertoáru divadla, spája zmysel pre svojbytnú metaforu a poetickosť. Dvojica sa pri inscenovaní neraz opiera o vlastné terénne sociologické či etnologické prieskumy problematiky. Takýto inscenačný postup využila napríklad v inscenácii Terra Granus. Tá zachytáva spomienky a udalosti jednej dediny, ktorú presídlili kvôli výstavbe atómovej elektrárne, alebo v inscenácii Psota, ktorej predchádzal etnologický výskum sociálne najslabších vrstiev.

Pre režijné postupy Ditte Jurčovej je charakteristické oscilovanie medzi realizmom až naturalizmom a silným zveličením kryštalizujúcim do grotesky. Reálne mieša s ireálnym, tradičné s moderným, symbolické s konkrétnym, aby na divadelné javisko preniesla skutočnosť, najmä tú problematickú. Jej inscenácie stavajú na premyslenej vizuálnej koncepcii a výraznej imaginatívnosti a podporujú komunikatívny zámer tvorcov.

Výber z tvorby a ocenení: W. Shakespeare – M. Ditte: Shake ShakespeaRe_Macbeth (udelené tri nominácie na herecký výkon, Cairo international festival for experimental theatre 2008), M. Ditte: Terra Granus (Nominácia na cenu Grand Prix Nová Dráma 2008, Cena bratislavského diváka – Nová Dráma/New Drama 2008), M. Ditte: Psota (Nominácia v kategórii Najlepšia inscenácia divadelnej sezóny – Dosky 2012), M. H. Šahanský: Krajina nepokosených lúk (Nominácia na cenu Grand Prix Nová Dráma 2014), Miracles (Nominácia v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle – Dosky 2017), Americký cisár (Najlepšia inscenácia sezóny – Dosky 2018, nominácia na Cenu Dosky 2018 v kategóriách – najlepšia inscenácia, najlepšia réžia, najlepšia scénografia).