Trvalá inštalácia / Park umenia
Divadlo Pôtoň, Bátovce
Slovenská expozícia je inšpirovaná projektom bátovského divadla Pôtoň, Miracles (2017), ktorý umožnil unikátne prepojenie štyroch nezávislých divadelných zoskupení (Divadlo Pôtoň, Debris Company, Med a Prach, Sláva Daubnerová) a ktorých spoločné nočné predstavenie zasadené do prostredia vidieka v okolí stredoslovenskej obce Bátovce čerpá z tradície intenzívneho konceptuálneho akčného umenia zo 60-tych rokov. Esenciou tejto tradície bol pokus o vymedzenie pojmu osobnej slobody a snaha o zadefinovanie jeho významu v spoločnosti, v histórii, v mestskom priestore a v otvorenej krajine.
Dizajnér slovenskej expozície, slovenský vizuálny umelec Juraj Poliak, ktorý spolupracoval na pôvodnom predstavení, navrhol slovenskú expozíciu ako odtlačok jamy, ktorú vykopal v Bátovciach a ktorú následne stvárnil do sadry. Tento zvláštny objekt, obrátený kráter, predstavuje určitý druh pozemského stanu. Asociácia, ktorú prináša, siaha od odkazu na provizórne ľudské obydlia používané nomádmi, bezdomovcami a imigrantmi až po intervenciu v mestskom priestore ako manifestáciu nesúhlasu, ako privlastnenie si verejného priestoru na vyjadrenie individuálneho protestu a rezistencie. Dočasnosť, krehkosť a stiesnenosť stanu predstavuje dobu, v ktorej žijeme, vrátane súčasných tém ako úniky a cesty, odpor a protest, hľadanie skutočného a mentálneho domova, nachádzanie vlastného územia a identity. Toto nie sú iba témy globálnych sociálnych a politických hnutí ako ich poznáme z masmédií, sú to osobné drámy jednotlivcov, osudy stratených a hľadajúcich ľudských bytostí.
Stan a jeho zmenšené deriváty odkazujú na kľúčový element emocionálnej kompozície pôvodného projektu Miracles – stráviť noc mimo bezpečie a konvencie civilizovaného mestského priestoru. Vo svete, kde je komunikácia esenciálna, ponúka naša expozícia moment pokoja a ticha. Nie preto, že sa chceme oddeľovať. Je pre nás dôležité otvoriť sa tomu, čo je nepoznané a neočakávané – zázraky, náhody, stretnutia, dialógy, kolízie, sláva a marginalizácia. Volíme cestu náhody a otvorených spojení bez akéhokoľvek ideologického a estetického konceptu, ktorý by definoval špecifických ľudí, miesta, alebo dôvody pre stretnutia. Náš “objekt” pozýva návštevníka k meditácii a k zažívaniu viacerých dimenzií (a ich rozhraní) – vonkajšok a vnútro, domov a cesta, provizórium a tradícia, prítomnosť v dave a samota. Pojem samota je zdôraznený miniatúrnymi stanmi s blikajúcim svetlom vo vnútri – zdajú sa byť utopené v temnote, zahalené tajomstvom. Návštevník skúma vnútro stanu zvonku a na kolenách. Osamelý návštevník je jediným svedkom mystéria ukrytého v malom stane a sám sa stáva tajuplným subjektom pre ostatných návštevníkov. Návštevník nadviazal spojenie s nočnými tvormi, ktoré cestujú a hľadajú.
Juraj Poliak (1969) študoval v rokoch 1991 – 1997 na VŠVU v Bratislave, v ateliéri farebnej a voľnej grafiky (doc. V. Kolenčík). Popri voľnej tvorbe je aj grafický dizajnér – spolupracoval a spolupracuje s viacerými kultúrnymi subjektmi v Žiline – Bábkové divadlo Žilina, PGU v Žiline, ale aj mimo nej, je autorom dizajnu expozícií Múzea mincí a medailí v Kremnici, spoluautorom expozície Bábky v podkroví v Rosenfeldovom paláci v Žiline. Scénograficky sa podieľal na inscenáciách vo viacerých slovenských divadlách, za scénografiu inscenácie Mojmír II alebo súmrak ríše v SND získal v roku 2015 cenu Dosky. Je členom zoskupenia Med a prach, ktoré vo svojich realizáciách prepája prvky performancie, výtvarného umenia, divadla hudby a poézie. Žije v Žiline – Budatíne.
