Divadelný výskum publika v chudobných lokalitách Slovenska

Divadelný výskum publika v chudobných lokalitách Slovenska – kam hodnotovo patríme?

Projekt Apel lokality bol zameraný na terénny výskum (potenciálneho) divadelného publika – mužov a žien – žijúcich v chudobných lokalitách Slovenska. Výskum bol iniciovaný Divadlom Pôtoň, ktoré sídli a tvorí od roku 2008 na vidieku (obec Bátovce, počet obyvateľov: 1075). Divadlo od tohto roku pôsobí v podstate v marginalizovaných oblastiach, nezriedka postihnutých depriváciou rôzneho druhu (materiálnou, kultúrnou, ale i mentálnou). Divadelníkov zaujíma okolité prostredie a ľudia v ňom, ich problémy, životná úroveň – existenciálna, finančná, kultúrna –, ale aj spoločná budúcnosť. Jednako preto, že sami žijú v takomto prostredí a chcú naň vplývať a tiež preto, že potenciálnymi divákmi ich inscenácií sa stávajú práve ľudia z okolitých obcí, o ktorých chcú získať dostatok vstupných informácií. Napriek rôzny prieskumom, ktoré sú či boli na Slovensku vykonané, musíme konštatovať, že máme minimum dát o hodnotových preferenciách obyvateľstva a trávení ich času, resp. vzťahu ľudí ku kultúre, umeniu a divadlu. Špeciálne zameraný výskum na segment divadla a divadelného publika prakticky neexistuje. Nemáme nijaké relevantné informácie/dáta, ktoré by sa týkali aktuálnych analýz divadelného publika, a tak sa aj vzdelávanie divadlom orientuje smerom von – na poznávanie spoločenských tém a problémov, než smerom dnu – na spoznanie samotného fungovania divadla, divadelnej komunikácie, divadelného príjmu alebo analýzu vzťahu ľudí k divadelnému umeniu. Posledné výskumy divadelného publika sa uskutočnili v rokoch 1996 (Divadelný ústav) a 2004 (ÚVK NOC). Prvý zo spomínaných výskumov sa zameral na získanie štandardných štatistických údajov (kvantifikatívnych, nie kvalitatívnych) týkajúcich sa návštevnosti divadiel v okresných mestách. Druhý výskum bol realizovaný pre potreby organizátorov podujatia Scénická žatva (prehliadka amatérskeho divadla) a išlo o elementárny prieskum publika, zameraný na zmapovanie jeho základnej štrukturácie a získanie základných údajov a hodnotiacich stanovísk dotýkajúcich sa úrovne tohto konkrétneho jedného podujatia.

Vo všeobecnosti sa však dá predpokladať, že stratifikácia obyvateľstva (najmä po roku 1989) viedla k významným posunom v jeho hodnotových interpretáciách oproti predchádzajúcim  etapám a dá sa tiež predpokladať, že sa zmenil aj vzťah obyvateľstva ku kultúrnym aktivitám a umeniu (vrátane divadla). Preto sa projekt Apel lokality zameral práve na chýbajúci segment prepojenia kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu s cieľom získať údaje o hodnotových preferenciách vybranej vzorky obyvateľstva, o trávení ich času, vzťahu ku kultúrnym aktivitám, umeniu a zvlášť divadlu, pričom druhá časť výskumu bola orientovaná vyslovene na schopnosť publika vnímať a čítať divadelné predstavenie.[1] Inšpiráciou pre tento výskum bol bežiaci výskum európskych hodnôt, ktorý na Slovensku realizuje Sociologický ústav SAV a ktorého vyhodnotenie časom zrejme tiež poskytne dôležité informácie.

Vzhľadom na to, že terénny výskum v rámci projektu prebehol až v mesiacoch október – november 2017, pokúsime sa sprostredkovať dáta a ich interpretácie z prvej, široko zameranej, ale presne zacielenej časti výskumu. Druhú časť vyhodnotíme z hľadiska kľúčových tém a zatiaľ len v podobe všeobecnejších formulácií, nakoľko je potrebné omnoho viac času na riadne spárovanie, porovnanie a prepojenie jednotlivých zistení z oboch výskumov.

Terénne zacielenie výskumu podliehalo niekoľkým kritériám. Malo pokrývať spádovú oblasť potenciálneho publika Divadla Pôtoň – rozhranie Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Malo sa sústrediť na chudobné lokality, pretože údaje zo ŠÚ SR potvrdzujú, že napr. nezamestnanosť v tejto spádovej oblasti je na rozdiel od iných lokalít pomerne vysoká (Levice – 8,21%, Detva – 10,82%, Krupina – 9, 57%, Lučenec – 14,87%, Poltár 17,93%, Žarnovica – 11,93%, Žiar nad Hronom – 8,30% ). Výskum prebehol v obciach Brehy, Tekovské Lužany, Lišov a Očová. Zameraný bol teda výlučne na obce, bližšie na obce max. do 3000 obyvateľov. Takéto geografické a sociologické zameranie korešponduje s predchádzajúcimi aktivitami Divadla Pôtoň.

Na výskume sa podieľali okrem členov Divadla Pôtoň aj doktorandi Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV a študenti Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici. Údaje boli zbierané prostredníctvom anketárov, ktorí odpovede respondentov zapisovali priamo na mieste.[2] Prvú časť výskumu predstavoval sociologicky zameraný dotazník, ktorý priniesol kvantifikačné údaje a obsahoval 16 okruhov otázok, týkajúcich sa kvality a spôsobu života respondentov, životných a hodnotových preferenciách, vzťahu ku kultúrnym a umeleckým aktivitám. Druhú časť výskumu predstavoval dotazník obsahujúci odpovede v podobe voľných asociácií, ktoré boli v úzkom prepojení na sociologický dotazník a odpovede týkajúce sa divadelného predstavenia (časť z divadelného diela Miracles) ako súčasti výskumu. Projekt bol totiž koncipovaný ako prepojenie výskumných a umeleckých aktivít, do ktorých boli zapojení samotní respondenti. Po absolvovaní sociologického dotazníka bola náhodným výberom vyselektovaná z celej vzorky (zvyčajne 12 ľudí: 6 mužov a 6 žien) užšia skupina (vždy 6 ľudí: 3 muži a 3 ženy), ktorá absolvovala workshop – prípravu na večerné verejné predstavenie, v ktorom účinkovala. Po predstavení absolvovala táto skupina umelecký dotazník spolu s ostatnými vybranými respondentmi. Sledovanú vzorku tvorili predstavitelia nerómskej, rómskej aj zmiešanej komunity, žijúci na rôznych úrovniach životného štandardu. Prvou podmienkou bolo zostavenie reprezentatívneho výberu obyvateľstva danej obce, výber skúmanej vzorky a rovnomerné zastúpenie žien a mužov vo vzorke. V tomto smere pomohli pri výbere starostovia jednotlivých obcí. Ďalším kritériom výberu bolo, aby vo vzorke boli zastúpené pokiaľ je možné všetky sociologické segmenty obyvateľstva obce a sledovaná vzorka neobsahovala študujúcu mládež. Poslednú podmienku sa nepodarilo dodržať len v obci Očová (1 muž a 1 žena).

Celkovo vzorku predstavovalo 25 žien a 25 mužov narodených v rokoch 1952 – 1996, pričom väčšina sa narodila v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20 storočia. Čo sa týka sociálneho postavenia, muži trpeli nezamestnanosťou v nižšej miere ako ženy (19 zamestnaných/6 nezamestnaných). Nezamestnaných žien bolo oproti tomu vo vzorke až 12, teda takmer polovica (13 zamestnaných/12 nezamestnaných). Svedčí to o ťažšom presadení sa na trhu práce, resp. nedostatku pracovných miest či čiastočných pracovných miest pre ženy, ktoré navyše nemôžu vykonávať (pretože sú väčšinou matky) práce vzdialené od domova a nemajú ani možnosť na rozdiel od mužov zamestnať sa v oblastiach ako stavebníctvo, remeselníctvo, ťažké práce.

V ženskej vzorke sa oproti mužskej nachádzali častejšie invalidné dôchodkyne, matky starajúce sa o postihnuté deti, matky na materskej, ktoré si privyrábajú len príležitostne (zákazkové šitie, výroba dekoratívnych predmetov). Mužské zamestnania: starosta, údržbár, tesár, murár, strojár, stavebníctvo (väčšina), remeselník, kamionista, skladník, administratíva.

Ženské zamestnania: sociálna pracovníčka, učiteľka v MŠ, krčmárka, predavačka, opatrovateľka v DD, kaderníčka, administratíva, kuchárka, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo.

Hypotéza, že vplyv na návštevu kultúrnych podujatí bude mať najmä limitovaný rodinný finančný príjem sa potvrdila len čiastočne, prekvapivo u žien. Muži vyhodnocovali návštevu kultúrnych podujatí nie cez finančný aspekt (šiel by som aj častejšie), ale cez aspekt príležitostnej návštevy (patrí sa) a absenciu týchto aktivít vrátane návštev divadla väčšinou ospravedlňovali inak nasmerovanými záujmami či prácou (živitelia rodín, ktorí nemajú čas, do divadla nechodím, lebo k tomu nemám vypestovaný návyk, nie som motivovaný). Celkovo však respondenti za kultúrne aktivity považovali široké spektrum podujatí, od motokrosu, jarmokov, trhov, futbalových zápasov, hasičských súťaží až po vystúpenia folklórnych súborov a detí v školských zariadeniach. Analýza potvrdila hypotézu, že vnímanie kultúrnych aktivít a podujatí sa v súčasnosti značne transformovalo a za kultúrne aktivity sú považované akékoľvek verejné aktivity, na ktorých sa účastní isté spoločenstvo a náplňou stretnutia je skôr zábava, potešenie alebo kontakt s umením ako komoditou. Pod týmto spojením rozumieme prezentácie kreatívnych zručností, predaj tradičných „ľudových“ výrobkov, obzvlášť tanečné, hudobné a zmiešané podujatia, ktorých primárnym cieľom nie je alebo nemusí byť umelecká prezentácia, ale predaj rôznych spotrebných produktov.

Otázky v sociologickom dotazníku boli štruktúrované vždy tak, aby respondenti na ne odpovedali v škále od 1 po 4, no boli im ponechané aj možnosti odpovedí neviem a neodpovedal. Dotazník obsahoval okrem toho aj dve sady otázok formou dokončovacích viet a jednu sadu otázok v podobe voľných asociácií. Voľné asociácie v rovnakom znení sa zopakovali aj v druhom dotazníku, vyplnenom po absolvovaní divadelného predstavenia.

Sociologicky zameraný dotazník

Prvá otázka bola zameraná na dôležitosť vybraných oblastí v živote respondentov, pričom škála od 1 po 4 reprezentovala odpovede od veľmi dôležité až po vôbec nie dôležité. Za veľmi dôležitú považovali respondenti rodinu (90%) a prácu (58%). Umenie a kultúru (60%) a priateľov a známych (48%) považovali za skôr dôležité. Peniaze považovalo za veľmi dôležité 40% a za skôr dôležité 36% respondentov. Zaujímavým výsledkom bolo to, že až 32% považovalo náboženstvo za nie veľmi dôležité až nedôležité (24%). Podobne ako náboženstvo bola na tom politika, ktorú za nedôležitú považovalo až 52 % a za nie veľmi dôležitú 24%, pričom kultúru a umenie považovali za nedôležitú oblasť len 2% opýtaných. Voľný čas a relax, rovnako ako vzdelanie, oscilovali na hranici okolo 40 % medzi veľmi dôležitými a skôr dôležitými oblasťami. Isté odchýlky nachádzame medzi mužmi a ženami. Muži považovali vzdelanie za viac dôležité ako ženy a voľný čas a relax zas za menej dôležitý, keďže ho nemajú. Analýza potvrdila paradox, že tí, ktorí veľa pracujú, nepociťujú relax ako to, čo im chýba a potrebujú to, pretože na to jednoducho nemajú dosť času.

Druhá otázka sa týkala času stráveného jednotlivými aktivitami počas dňa.  Najviac času venujú opýtaní práci (80% väčšinu dňa) a starostlivosti o domácnosť, tej predovšetkým ženy (46% viac ako 2 hodiny denne), čo je logické, keďže polovica ženskej vzorky nepracovala, ale trávila čas doma. Menej ako 2 hodiny denne sa venujú zhodne muži i ženy nakupovaniu (69%), sledovaniu TV (z toho ženy sledujú TV viac ako muži), kultúrnym a umeleckým aktivitám, čítaniu kníh a časopisov ako aj surfovaniu po internete (v priemere okolo 50%). Až 34 % sa však nevenuje nijakým kultúrnym a umeleckým aktivitám a pomerne vysoké percento, najmä mužov,  ani nečíta (celkovo 28%, z toho sólo muži 40%).  Medzi iné aktivity, ktorým sa venuje až 80% opýtaných patrili u mužov najmä turistika a u žien čas strávený s deťmi, pričom súčet ukázal, že rovnako muži ako ženy venujú istý čas v týždni športovým aktivitám.

Tretia otázka sa zameriavala na koníčky. Najviac obľúbené u oboch pohlaví je varenie a pečenie, potom starostlivosť o záhradku, tancovanie, menej už čítanie a majstrovanie. Medzi aktivity, ktoré nepatria ku koníčkom pri nadpolovičnej väčšine patrili hranie divadla, umelecké remeslá, výtvarné aktivity, spievanie a ručné práce. Muži pritom nepovažujú aktivity spojené s umením či kreativitou za svoje koníčky, preferujú majstrovanie, varenie, pečenie a cestovanie. Divadlo za svoj koníček nepovažuje až 84% opýtaných mužov, kreslenie 80% a umelecké remeslá 76%. Ženy oveľa radšej čítajú a tancujú, ale popri majstrovaní zaznamenávame z ich strany vysoké percento nezáujmu o kreatívne a kultúrne aktivity (podobne ako u mužov). Analýza potvrdila, že koníčkami pre obe pohlavia sú skôr ľahko (finančne a časovo) dostupné aktivity, najmä športovanie, vychádzky do prírody apod.

Štvrtá otázka bola nasmerovaná na rozhovory, ktoré respondenti zvyknú viesť a ich témy. Opýtaní často diskutujú o rodine, práci, občas o cestovaní a umení. Len veľmi málo alebo vôbec nedebatujú o peniazoch, nákupných zľavách a športe. O rodine sa rozprávajú ženy viac ako muži, o práci je to zas naopak. Čo sa týka umenia, ženy ho pokladajú za vhodnú tému na rozhovory viac ako muži a viac debatujú aj o náboženstve či nákupných zľavách. Za ďalšie témy označili respondenti najmä ženy a sex u mužskej vzorky a problémy u ženskej vzorky. Škála tém na rozhovory bola prekvapivo bohatšia u mužov než u žien.

Piata otázka bola z oblasti viac intuitívno-pocitovej. Opýtali sme sa respondentov na ich životný pocit. 22% sa považuje za veľmi šťastných ľudí, 58% za celkom šťastných ľudí, 16% za nie veľmi šťastných ľudí. Muži majú pocit šťastia o 4% väčší ako ženy, tie sa cítia skôr nie veľmi šťastné v prípade až 20-tich%, muži len v prípade 12-tich%. Nijaký respondent sa nepovažuje za vyslovene nešťastného človeka, avšak 4% žien nevedelo posúdiť na rozdiel od mužov (0%) celkový pocit zo svojho života.

V šiestej otázke sme chceli zistiť názor na výsledky predchádzajúcich prieskumov, ktoré označili isté voľnočasové aktivity za viac či menej dôležité pre Slovákov. Za veľmi dôležité považovali naši respondenti venovať sa koníčkom, oddychovať a relaxovať, stretávať sa s priateľmi či učiť sa niečo nové. Stretnutia so širšou rodinou ako aj navštevovanie kultúrnych podujatí a učenie sa niečoho nového považovali za skôr dôležité a za nie veľmi až vôbec nie dôležité považovali doháňanie práce v čase voľna a športovanie. Ženy pritom dávajú na oddych a relax väčší dôraz, podobne ako na stretnutia s priateľmi či športovanie. Avšak až 28% mužov i žien považuje návštevu kultúrnych podujatí za nie veľmi dôležitú, muži paradoxne až v 28% nemajú potrebu robiť si vo voľnom čase, čo chcú.

Siedma otázka bola nasmerovaná na oblasť viery. Výsledky sú zoradené zostupne. Najviac viery vkladajú respondenti do talentu, sily umenia, intuície, potom veria, že vo svete jestvuje krása, zdravý rozum, ale aj vyššia sila a Boh. 50% neverí v peklo (rovnako muži ako ženy) a pomerne vysoké percento neverí ani v silu peňazí (28%). Ženy sa v niektorých prípadoch nevedeli jednoznačne vyjadriť k tomu, v čo veria alebo beveria. Muži boli v odpovediach pohotoví a ich odpovede ukázali, že viac veria v zdravý rozum (lineárnejšie myslenie) ako ženy (transverzálnejšie myslenie). Ženy sú zas vo väčšej miere presvedčené o tom, že pravda víťazí (72%)[3].

8. otázka mapovala frekvenciu istých činností, teda ako často sa opýtaní venujú vytypovaným činnostiam. Analýzou sme dospeli k výsledkom, ktoré naznačujú, že najviac času v týždni sa respondenti venujú stretávaním s kamarátmi mimo práce a 1 až 2 krát mesačne sa stretávajú s členmi širšej rodiny. Až 34% sa nestretáva so svojimi kolegami mimo práce, 68% s ľuďmi z cirkevného zboru, do ktorého eventuálne patria/chodia a 46% sa nestretáva s ľuďmi ani v nijakých záujmových, kluboch, spolkoch, združeniach. Muži sa pritom častejšie stretávajú s kamarátmi mimo práce ako ženy, ale aj s kolegami mimo pracovnú dobu. Zaujímavým zistením je, ženy majú výrazne nižšiu tendenciu stretávať sa s ľuďmi z cirkevného zboru ako muži a svoj čas venujú predovšetkým deťom, prípadne tvorivým dielňam pre deti (ich organizovaniu, ale aj ako sprievodkyne detí). Muži, ktorí majú záľuby patriace k typickým zvyklostiam v obci, napr. hasiči či futbal, sa stretávajú pravidelne aj s ľuďmi z týchto oblastí, čo možno vnímať čiastočne ako záľubu, ale aj vypestovanú povinnosť, záväzok či istú prestíž.

Otázka č. 9 bola zostavená tak, aby respondenti doplnili nedokončenú vetu: „V mojom voľnom čase ma najviac baví/robím najradšej….“ Cieľom bolo zistiť slobodnú motiváciu k istej činnosti, analyzovať preferované činnosti, nie iba preskúmať kvantitu obvyklých činností. Najviac respondentov odpovedalo v zostupnom poradí, že je to: rodina a deti, relaxovať, čítať (rozpor s dotazníkom ako často robia isté činnosti), práce okolo domu a zvieratá. Ženy sa pritom venujú najradšej deťom a rodine, čítajú, tancujú (samé pre seba), varia a starajú sa o domácnosť a záhradku. Muži zas najradšej relaxujú, potom čítajú, sledujú TV, šoférujú a venujú sa rôznorodým solitérskym záľubám (napr. rybačke, poľovačkám, oprave bicyklov, modelárstvu). Na rozdiel od nich, ženy takéto špecializované hobby nerobia, viac sa združujú do skupín. Výnimku tvorili poľovníctvo a výroba látkových ozdôb ako súčasť vedľajšieho príjmu. Ženy jednoznačne potvrdili záujem o návštevu kultúrnych podujatí s deťmi, počúvanie hudby, rady si zatancujú a zaspievajú aj len tak samé pre seba.

Pomerne prekvapivé výsledky priniesla otázka nasmerovaná priamo na to, či sa opýtaní považujú za kultúrneho človeka, resp. sú pre nich v živote dôležité umenie, umelecké zážitky, predmety. Len 28% sa považuje za kultúrne založených ľudí natoľko, že vymenované je pre nich veľmi dôležité (teda kontakt s umením, zážitkovosť spojená s prijímaním umenia, spoznávať či vlastniť umelecké artefakty). Pre 38% je to skôr dôležité a až pre 28% nie až také dôležité, resp. sa nepovažujú za človeka, ktorý by bol kultúrne založený a potreboval kontakt s umením k životu. Ženy to dokonca považovali v prevažnej miere a oveľa viac než muži za nie až tak dôležité (ženy 44%, muži len 12%).

V okruhu otázok  č. 11 respondenti reagovali na podmienky plnohodnotného života, ktoré zvyčajne ľudia zvyknú označovať za jeho potrebnú súčasť. Mať zdravú a šťastnú rodinu je veľmi dôležitou súčasťou plnohodnotného života pre 98% našich respondentov. Po nej nasleduje žiť v láske a tolerancii (86%), mať vnútornú slobodu (84%), mať dobrú a stabilnú prácu (80%), mať dobré podmienky na bývanie (68%), byť stále aktívny a kreatívny (62%), mať dostatočný finančný príjem (58%). Až 48% považuje mať dobré vzdelanie síce za dôležité, ale nie nevyhnutné k naplneniu života. Podobne je to v prípade kategórie mať čas na priateľov a koníčky. Vysoké percento (30+6%) dokonca nepovažuje za potrebné umelecky tvoriť. Je zjavné, že výsledky korešpondujú s hierarchiou hodnôt, ktoré preukázala analýza predchádzajúcich otázok. Cenená je najmä rodina, šťastie, zdravie, harmónia. Peniaze a dobré bývanie nie sú až také dôležité, ide zrejme o prípad ľudí, ktorí sa naučili žiť aj v skromnejších podmienkach tak, aby to nepociťovali ako životný hendikep či prekážku k spokojnosti so sebou samým a svojím životom. V rozložení ženy – muži vyšli porovnateľné výsledky. Jediný rozdiel sa ukázal v kategórii umelecky tvoriť. Ženy to považujú za jednu z podmienok „skôr dôležité“ pre naplnenie plnohodnotného života až v objeme 40%, kým muži v rovnakom percente za nie veľmi dôležitú súčasť plnohodnotného života.

Okruhy otázok 12, 14 a 15 mapovali preferencie v oblasti rôznych aktivít, návštev kultúrnych inštitúcií a podujatí. Zaujímalo nás, ktoré z vytypovaných aktivít robia respondenti najradšej, ktoré kultúrne inštitúcie a ako často navštevujú a ktoré kultúrne aktivity by si slobodne bez ohľadu na okolnosti zvolili. Predpokladali sme, že frekvencia vykonávaných aktivít alebo návštev kultúrnych podujatí nemusí byť identická s tým, čo naozaj radi robia alebo by robili, keby mali možnosť. Skôr môžu byť pre nich dostupnejšie, prípadne sa v praktickom živote prispôsobujú rodine, kamarátom a pod. Ukázalo sa, že vytypované aktivity síce rámcujú okruh ich záľub či záujmov, no napriek tomu iba málokedy výsledok pri nich presahoval 50%.

V otázke č. 12 sme sa respondentov opýtali, ktoré aktivity robia reálne (čiže naozaj) najradšej v škále od 1 po 4. Na výber mali aktivity zostavené podľa vo všeobecnosti často preferovaných činností, ktoré zahŕňali väčšinu umeleckých druhov. 52% opýtaných chodieva skôr rado do kina, 38% opýtaných chodí na hudobné podujatia veľmi rado a ďalších 28% skôr rado. Surfovanie na internete patrí cca pre 30% za aktivitu, ktorá robia skôr radi i neradi. Do divadla chodí 38% skôr rado, ale až 32% vôbec nie rado. Knihy číta s malou odchýlkou skôr rado aj nerado približne 25% respondentov, noviny a časopisy sú na tom podobne. Ženy preferujú kino, čítanie kníh a časopisov a iné kultúrne podujatia. Muži nečítajú až s takou obľubou, ale radi sledujú televíziu, nerobí im ťažkosti ani návšteva divadla či kina. Tanečné podujatia však nepatria k obľúbeným aktivitám až pre 52% mužov. Ženy aj muži sa zhodli vo vybranej vzorke v tom, že obľubujú dostupné obecné podujatia (folklór, jarmoky, hody, detské vystúpenia). Možno povedať, že respondenti majú vyvinutý vzťah ku komunitným akciám a k tým podujatiam, ktoré môžu upevniť susedské a rodinné vzťahy a sú spojené aj s pragmatickými funkciami – ako uvoľnená atmosféra, exteriér, dostupnosť jedla, pitia a voľnej komunikácie a zábavy.

Reálne však navštevujú kino niekoľko krát ročne, podobne ako koncerty, tanečné  a hudobné podujatia. Vyššiu frekvenciu návštevnosti sme nezaznamenali pri žiadnej z vytypovaných aktivít. Do divadla či galérie nechodí vôbec 44% – 48% opýtaných. Z uvedeného vyplýva, že účasť na rôznorodých podujatiach, návšteva kultúrnych inštitúcií a ich programov je viac príležitostná udalosť než vypestovaný vzťah k potrebe pravidelne ich navštevovať a prijímať ich obsahy. Navyše tieto podujatia „musia“ prísť ku nim, nevyberajú sa za nimi. To isté platí aj pri aktivitách, ktoré doplnili do zoznamu sami respondenti (dedinské rybačky, zabíjačky, jarmoky, slávnosti, plesy). Spoločenské vyžitie nie je podmienené potrebou prijímať nejaké náročnejšie a umelecky profilovanejšie obsahy.

V otázke č. 15 sme sa zamerali na to, ako by sa slobodne rozhodovali, keby si mohli bez ohľadu na dané okolnosti zvoliť akúkoľvek možnosť kultúrnych aktivít. Okrem vytypovaných kategórií sa až 86% respondentov vyjadrilo kladne v prospech aj iných kultúrnych aktivít, ktoré by radi absolvovali, keby mohli.

Veľmi radi by navštevovali iba koncerty a hudobné podujatia (58%), pričom divadelné a tanečné podujatia by navštevovali skôr radi ako veľmi radi, do kina by chodili skôr radi a do galérie skôr radi až neradi (44% a 32%). Literárne podujatia (krúžky, večery poézie, čítania a pod.) by až 38% nenavštevovalo vôbec. V kategórii iné aktivity sa ocitli v podstate tie, ktoré robia či robili respondenti aj doteraz: folklórne a zmiešané programy, športové podujatia. Pri športových a súťažných podujatiach muži vedeli špecifikovať presnú oblasť (napr. motokros, výstavy holubov, bežecké preteky, cyklotúry), ženy by volili večierky a nóbl plesy. Divadelné podujatia by rady absolvovali viac ženy (podobne ako tanečné podujatia) Muži by zas zo svojho okruhu nevylúčili ani chodenie do galérií a múzeí, čo ženám konvenuje menej. Tieto výsledky majú zrejme úzky kontext s premýšľaním respondentov, ktoré sa nevie vzdialiť ich momentálnej situácii a možnostiam, ktoré ich obklopujú. Možnosti (resp. nedostatok, na ktorý pomerne často odkazovali) viedli u nich ku zvyku a aj k obľúbenosti dostupnejších aktivít (za istý objem peňazí strávim celý deň, než ho investujem do dvoch hodín). K niektorým druhom umenia nemali vypestovaný takmer nijaký vzťah, pretože sa to v ich mysli spájalo najmä so školou, školskými povinnosťami a podujatiami. Naopak dostupnejšie aktivity – koncerty, hudobné podujatia figurujú aj pri neobmedzených možnostiach ako tie, ktoré by radi navštevovali. Nijaké tajné sny či túžby vyplývajúce z nedostatku dostupných kultúrnych aktivít sme nezaznamenali, avšak to, čo respondenti považujú za kultúrne podujatie sa – možno povedať – umeniu dosť vzďaľuje a približuje viac komerčnému ladeniu a okamžitému úžitkovému impaktu. Ženy by pritom navštevovali celkovo oproti mužom rôzne podujatia a hlavne iné než tie momentálne dostupné radšej. Ich potreba kultúrneho vyžitia je väčšia a viac inklinujú, resp. pociťujú potrebu kultúrnej saturácie, ak by k tomu mali vytvorené dobré podmienky.

Otázka č. 16 obsahovala šesť nedokončených viet, ktoré mali overiť aj niektoré z predchádzajúcich otázok a zároveň spresniť jednotlivé kategórie záujmov. Vety zneli: Vždy, keď mám ísť na kultúrne podujatie, očakávam, že…, Najradšej čítam…, V televízii najradšej pozerám…, Na internete najčastejšie navštevujem…, Môj najobľúbenejší typ filmov je…, Vždy, keď môžem ísť do divadla, vyberiem si také, ktoré…

Prevažná väčšina odpovedí na prvú otázku Vždy, keď mám ísť na kultúrne podujatie, očakávam, že… znela: sa zabavím, budem mať zážitok, bude to pozitívne. V poradí ďalej nasledovali odpovede typu bude sa mi to páčiť, bude tam dobre, stretnem tam známych.  Od stretnutia s kultúrou teda väčšina respondentov očakáva zábavu, dobrú atmosféru a bližšie nešpecifikovanú formu zážitku. Nie menej dôležité je zistenie potreby zdieľania zábavy či zážitkov so známymi, resp. považovanie kultúrneho podujatia za súčasť akéhosi stretávacieho ceremoniálu. Niektorí muži prízvukovali v očakávaniach i to, že dúfajú v to, že ísť na kultúrne podujatie sa oplatí.

Na otázku čo najradšej čítajú odpovedali respondenti v zostupnom poradí, že noviny, knihy, romány, nečítajú alebo určili miesto – v posteli. Ženy preferujú romantické obsahy a ženské časopisy, muži skôr informatívne obsahy, odbornú literatúru alebo takú, ktorá súvisí s výkladom histórie.

Tretia otázka sa týkala preferovaných televíznych programov. Ukázalo sa, že respondenti jednoznačne uprednostňujú filmy a spravodajstvo. Ženy inklinujú k romantickým či zamilovaným filmom a seriálom, muži zas k dokumentárnym. Pomerne vysoký počet odpovedí u žien sa však týkal aj istého negovania televízie, teda, že televíziu už nepozerajú. Potvrdilo sa isté genderové inklinovanie k obsahom, čo vychádza aj zo stereotypov uplatňovaných na iných úrovniach života. Strata záujmu o televízne programy u žien je zaujímavá najmä z toho pohľadu, že viac respondentov ako respondentiek trávi čas doma, a teda má vytvorené lepšie podmienky na TV príjem. Ak ženy hovorili pravdu a nebola to len póza, ich postoj možno interpretovať aj ako slobodnú preferenciu trávenia času iným spôsobom – teda televízia ich dostatočne nemotivuje alebo na ne neúčinkuje dostatočne TV marketing.

Štvrtá otázka bola orientovaná na internet a navštevované webové stránky. Takmer 80% respondentov malo domáci prístup k internetu. Najčastejšie na internete navštevujú sociálne siete (facebook) alebo sa internetu vyhýbajú, ďalej sa v poradí sa umiestnili stránky o počasí, receptoch. Ženy pokladali za čas strávený na internete aj mailovú komunikáciu, ktorú využívajú na spojenie so vzdialenými členmi rodiny. Muži zas sťahujú filmy, hudbu a pozerajú youtube. Obe pohlavia využívajú internet na to, aby sa dozvedeli viac o svojich koníčkoch: kreatívne stránky, stránky o bylinkách, duchovné sekcie, remeselnícke stránky, náučné videá.

Čo sa týka filmov opýtaní jednoznačne preferujú komédie a dokumentárne filmy. Ďalej muži akčné filmy a horory, ženy zas romantické filmy (mohli splynúť s kategóriou celovečerných filmov) a seriály.

Pomerne problematická sa ukázala byť otázka týkajúca sa divadla. Ukázalo sa, že 8 z 50 opýtaných do divadla nechodí vôbec a ďalší len príležitostne. Do divadla chodia na základe toho, čo ich zaujme v programe, pričom uprednostňujú komédie alebo také predstavenia, ktoré ich zabavia. V druhom slede si vyberajú také, ktoré ich niečo povedia – čiže doplní už isté „povedomie“.  Vyskytli sa však aj odpovede, že predstavenie musí byť vhodné pre celú rodinu a musí sa dať skĺbiť s prácou, čo znamená, že výber podlieha skôr limitujúcej situácii ako celkovým možnostiam. Voľné asociácie v prvom dotazníku však potvrdili, že pod pojmom divadlo si predstavujú respondenti buď veľmi všeobecné umenie, alebo konkrétne divadlá DJGT vo Zvolene a DAB v Nitre, mená ako Jozef Kroner a v pevažnej miere sa im divadlo spája s čímsi, čo poskytuje zážitok formou relaxu a zábavy.

Z celkového počtu 50-tich vyselektovaných respondentov sa 68% považuje za strednú vrstvu, ktorá má všetko, čo nevyhnutne potrebuje k životu a 28% za nižšiu strednú vrstvu, ktorá nemá všetko, čo nevyhnutne potrebuje k životu. Za nižšiu strednú vrstvu, strádajúcu a nemajúcu veľa vecí potrebných k životu sa považuje 6%. Nedostatok pritom pociťovali viac ženy ako muži a rovnako sa pozitívnejšie stavali k prieskumu a zaujímali sa oň živšie.

Otázku č. 13. sme zámerne ponechali na koniec štúdie. Ide totiž o porovnávací sled voľných asociácií, ktorá sme od respondentov žiadali vysloviť v dvoch kolách – pred a neskôr aj po videní predstavenia. Najviac vyskytujúcimi sa zmenenými alebo novými slovami boli život, zážitok, umenie. Celkovo možno povedať, že výskum potvrdil zmeny v citlivosti, vnímavosti a následne aj reakciách po tom, čo na respondentov pôsobilo umelecké dielo (divadelné predstavenie). To je ale všeobecne známy a pomerne starý dokázaný predpoklad – že jedno z možných pôsobení je aj estetické. Muži, ktorí absolvovali worshop a vystupovali v predstavení zmenili svoje asociácie takmer v 90%. Tí, čo boli nepriamymi účastníkmi, teda v roly divákov zmenili asociácie v prípade polovice tejto vzorky. Ženy boli v asociáciách rezistentnejšie. Osem z dvanástich, ktoré absolvovali worshop, zopakovali pôvodné asociácie pri polovici slov (2 dokonca až pri dvoch tretinách slov). Tie, čo workshop neabsolvovali a boli v pozícii diváčok zas naopak (a podobne ako muži tejto kategórie) zmenili asociácie až v dvoch tretinách prípadov (išlo pritom o zmenu vo viac než polovici slov, na ktoré sa žiadala voľná asociácia). Môže tu byť vyslovená hypotéza, že: a) ženy majú konzistentnejšie asociačné myslenie, b) lepšiu pamäť, c) menšiu predstavivosť, d) počas účinkovania sa viac sústredili na svoje úlohy než na seba nechali pôsobiť predstavenie, ktoré implicitne obsahovalo zadané slová. Konkrétna analýza a vypracovanie záverov prebehne po komplexnej tematickej kvalitatívnej analýze za pomoci softvéru Atlas.ti. tento softvér nám pomôže prostredníctvom metódy otvoreného kódovania vytvoriť dominantné kategórie. Na toto spracovanie je potrebný čas, pretože druhý dotazník bol realizovaný formou vlastných odpovedí respondentov  na všeobecne formulované otázky týkajúce sa divadelného predstavenia, napr. o čom bolo podľa Vás predstavenie, ktoré ste práve videli, popíšte Váš pocit z predstavenia a pod.

Zatiaľ možno konštatovať, že výskum a analytické závery priniesli poznatky o tom, aké sú hodnoty ľudí žijúcich v odľahlých lokalitách Slovenska, aké asociácie im ponúka súčasné umenie a čo všetko pre nich znamená kultúra. Súčasný výskum sa navyše prepojil so súčasným divadelným umením, čo je veľmi dôležité

Elena Knopová

Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV

Štúdia vznikla vďaka projektu Apel lokality realizovanému s podporou poskytnutou z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia a v rámci riešenia projektu APVV-15-0764 Slovenské divadlo a súčasná európska kultúra – kontinuita a diskontinuita.