Pomerne často sa mi pri mojich cestách stáva, že nachádzajúc sa v nejakej lokalite pre mňa znamená byť tam jediným židom. V mnohých prípadoch sa v tom mieste, meste nachádza aj nejaký cintorín. Židovský cintorín. Niekde na kraji toho mesta, na okraji miesta, okraji pozornosti spoločnosti. Majoritná spoločnosť pomerne často deklaruje, že židia boli súčasťou jej histórie. Dnes tu už židia takmer nie sú. Zároveň je ten cintorín častokrát jedinou stopou židovskej kultúry.

Pokiaľ je kultúra a jej produkty stopou a správou o spoločenstve, tak cintorín v pravom slova zmysle je tou stopou kultúry spoločenstvo, ktoré tu už viac menej nie je, no majoritná ho deklaruje ako súčasť spoločnej histórie. Židovská kultúra verzus Slovenská kultúra. Ak pre židovskú kultúru naprieč jej dejinami je kľúčové pamätať, uchovávať príbehy a miesta posledného odpočinku svojich predkov, tak pre slovenskú kultúru je azda príznačné zábúdať. Ak nie na všetko tak minimálne na vybrané kapitoly svojich dejín. Ak je prejavom židovskej kultúry starať sa o svojich zosnulých tak prejavom slovenskej kultúry je častokrát použiť cintorín svojich židovských spoluobčanov ako zdroj kvalitného stavebného materiálu.

Neviem či je pre dnešnú modernú spoločnosť tento druh sentimentu, nastavenia priorít a hodnôt dôležitým. Jedná sa o isté symboly. Symboly definujú kultúru. Zrejme prežijeme bez symbolov no neprežijeme bez kultúry.
Táto práca je pre mňa hľadaním toho či je pre mňa dôležité riadiť sa židovským právom, zákonmi ktoré Častokrát vznikli pred 1000 rokmi, v inej dobe v inej spoločnosti. No je to hľadaním, či je to funkčné a dôležité pre mňa ako jedinca a tvorcu. Možno na konci tohoto procesu zistím, že to pre mňa v tejto dobe dôležité nie je a možno zistím, že práve kvôli niečomu to dôležité je. Tento proces je tvorbou nie len akéhosi umeleckého záznami ale cestou osobného poznania.

Židovský cintorín v Bátovciach je jednou z tých kultúrnych stôp židovského spoločenstva, ktoré nemajú priamych komunitných nasledovníkov. Neexistujú synovia, dcéry, vnuci, pravnučky, ktorý by prišli postarať sa o hroby svojich predkov a povedať za nich kadiš, hovoriť si medzi sebou príbehy tých ľudí, ktorí na tom cintoríne ležia. Spomínať deje a činnosť týchto ľudí v regióne. Ja som tu a teraz počas mojej umeleckej rezidencie jediným Židom a na mňa sa chtiac nechtiac vzťahuje zákon židovského práva, ktorý hovorí že tam, kde nie je muž buď tým mužom a konaj. Vlastnou silou vykonám a vyrieknem kadiš za všetkých, ktorí tu ležia a na ktorých nemá kto spomínať.

Michal Paľko

Podobné príspevky
Čítať viac...

Ubytovanie v kultúrnom centre

Ubytujte sa v kultúrnom centre a spoznajte hranice regiónov Tekova a Hontu. Naše izby sú k dispozícii od 15 Eur na osobu a noc. Podporte našu činnosť vašim výletom na slovenský vidiek.
Čítať viac...

Miracles: Putovanie za zázrakmi

Prvou premiérou sezóny v Divadle Pôtoň je projekt, ktorý spojil štyri nezávislé divadelné skupiny a približne dvadsiatku umelcov. Produkcia sa uskutočňuje v špecifických exteriérových a interiérových priestoroch bývalého kráľovského mesta Bátovce a diváci budú počas nej putovať viac než 3 kilometre.
Čítať viac...

Tlačová správa: Miesto, príbeh, zodpovednosť: Nádherná záhrada po nej zostala

Divadlo Pôtoň uvedie v sobotu 31. januára 2026 o 19:00 reprízu koprodukčnej inscenácie s občianskym združením Bez javiska s názvom Nádherná záhrada po nej zostala v réžii Ivety Ditte Jurčovej. Ide o výrazný umelecký projekt dvoch nezávislých subjektov pôsobiacich v Nitrianskom kraji, ktorý prepája dokumentárne divadlo, site-specific princípy a silný osobný príbeh.
Čítať viac...

Psota na Slovensku 2021

Divadlo Pôtoň pokračuje vo vzdelávacom programe pre študentov stredných a vysokých škôl. V najbližších dňoch sa uskutočnia celodenné podujatia pre tri stredné školy z Levíc a Zvolena, ale aj pre študentov vysokej školy z Banskej Bystrice.
Čítať viac...

Psota na Slovensku 2021

Na prelome novembra a decembra 2021 realizujeme posledné dve podujatia Psoty na Slovensku v tomto roku pre študentov nitrianskej univerzity. Psota na Slovensku je zážitkové vzdelávacie podujatie, ktoré Divadlo Pôtoň organizuje od roku 2013. Dodnes sa ho zúčastnilo už viac ako 1600 študentov a pedagógov stredných a vysokých škôl. Už od roku 2019 je nosnou témou podujatí migrácia. Súčasťou programu sú odborné prednášky, diskusie, živé knižnice, workshopy a koprodukčná inscenácia Americký cisár Divadla Pôtoň a Štúdia 12.