Fyzické divadlo v sebe zahŕňa prvky performancie, divadla a tanca. V strede jeho záujmu nestojí slovo alebo dramatický autor, ale samotný performer, ktorý v kontexte zvolenej témy, hľadá v sebe odpoveď na širšie otázky dotýkajúce sa fyzického prejavu, skúsenosti a významu.
Rezignácia na slovnú výpoveď dáva omnoho väčší priestor telu, pohybu a rytmu. V 6O.- 70.-tych rokoch 20. storočia vytvoril legendárny poľský režisér Jerzy Grotowski či americké Living Theatre niekoľko prelomových javiskových kompozícií, ktoré sa stali tvorivým základom nielen pre divadlo samotné, ale boli jedným z inšpiračných zdrojov pre vytvorenie súčasného tanca v podobe akej ho poznáme dnes. Tvorcovia sa vo fyzickom divadle nechávajú inšpirovať priestorom, hlavne nedivadelnými (môže to byť priestor továrne, skladu či exteriéru), skúmajú minulosť, podnikajú výpravy alebo expedície za zberom metariálu. Herec alebo performer vo fyzickom divadle nevytvára postavu podľa literárnej predlohy či libreta, ale skladá si ju. Pracuje s pohybom, tancom, časťami textu, a tieto zložky spája do svojbytného diela. Pristupuje k pohybu a prejavu ako autor, nie ako interprét. K fyzickým divadlám sa radia aj tvorcovia, ktorí pracujú s rôznymi podobami cirkusu (u nás známe Divadlo Continuo či Cirk La Putyka). Na druhej strane fyzickým divadlom sa dajú stvárniť aj bolestivé témy minulosti, či súčasnosti (medzinárodné divadelné štúdio Farma v jeskyni so slovenským režisérom Viliamom Dočolomanským).
Fyzické divadlo našlo svoje možnosti aj v experimentovaní s filmom a novými médiami. Za všetky spomeniem britské divadlo DV 8, ktoré dokázalo pohybový prejav včleniť do filmového prostredia, a tak z neho urobiť plnohodnotný výrazový materiál. Fyzické divadlo teda pracuje s rôznorodým materiálom, ktorý performer skúma a radí vedľa seba.
Na Slovensku sa k fyzickým divadlám radí divadelné zoskupenie Debris Company pod vedením režiséra Jozefa Vlka. Debris Company vznikla z pôvodného súboru Hubris. Existuje a tvorí aj s dlhšou prestávkou už šestnásť rokov. Či už išlo o Becketta, Joycea alebo Kafku, tvorcovia hľadajú za slovom predovšetkým pohyb, za motiváciou emóciu, za príbehom asociáciu alebo obraz. V Soliloquy performerka pracuje so snom a realitou, minulosťou a súčasnosťou. Svoj pohybový prejav skladá z prejavu speváčky a snových výjavov, ktoré ju prenasledujú. Cítiť v tom aj presahy na dielo Jamesa Joycea.
Vo svojom najnovšom projekte Clear sa tvorcovia Debris company nechali inšpirovať osvieteneckým filozofom René Decartesom a textom slovenského prekladateľa a dramatika Petra Lomnického, v ktorom herec a dve tanečnice vytvárajú ostrý pohľad na tému pravdy a času. Debris Company sa radí k fyzickým divadlám, ktoré na Slovensku ešte stále nie sú dostatočne preskúmané, ale ich projekty vzbudzujú medzi divákmi vždy veľký ohlas. Metódy zberu materiálu, experimentovanie s formou a obsahom či rezignácia na klasickú výsvtabu inscenácie robia z Debris Company laboratórium. Fragmentarizuje text, priestor a zároveň aj vnímanie divákov, redukuje ich na impulzy, inšpirácie, ktoré si musí poskladať intuitívne sám. Najnovšie získal za inscenáciu Clear Zvláštnu cenu poroty na festivale Nová dráma/New drama 2015.
– Marek Godovič –
(Článok bol uverejneny v Culture Attack 02-03/2015)
